Solúnsky batia alebo Cyril a Metod
Staroslovienska literatúra 863 – 1000
- vo Veľkomoravskej ríši, založenej spojením Nitrianskeho a Moravského kráľovstva kniežaťom Mojmírom vládol v druhej polovici 9. storočia knieža Rastislav, ktorý sa potreboval zbaviť nadvlády franských kňazov, a tak na Veľkú Moravu pozýva vierozvestcov Konštantína a Metoda, aby medzi ľudom šírili kresťanstvo v slovanskom jazyku, ktorému by ľud rozumel
- Konštantín a Metod prichádzajú v roku 863 z Byzantskej ríše z oblasti Solúna
- pred príchodom na VM Konštantín zostavil prvé slovanské písmo z malých písmen gréckej abecedy – hlaholiku a prvý slovanský spisovný jazyk – staroslovienčinu
- do tohto jazyka Konštantín poprekladal potrebné bohoslužobné knihy
- založili učilište, v ktorom vyučovali kňazov ovládajúcich reč ľudu
- v roku 867 obaja odchádzajú do Ríma obhajovať staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk pred pápeža Hadriána II. proti trojjazyčným kňazom, ktorí hlásali, že bohoslužby sa môžu vykonávať len v troch jazykoch – latinčine, hebrejčine a gréčtine
- pápež im bohoslužobné preklady kníh schválil a povolil vykonávať obrady v staroslovienčine, zároveň Metoda vymenoval za arcibiskupa, čo bolo dôležité, aby mohol svojich žiakov na VM vysviacať za kňazov
- Konštantín sa na VM nevrátil, v Ríme vstúpil do kláštora, prijal meno Cyril a onedlho tam zomrel
- Metod sa po rôznych útrapách dostal späť na VM, po jeho smrti pápež Štefan V. staroslovienčinu zakázal a žiaci K a M sa rozpŕchli z VM preč, najmä do Bulharska
- žiaci vytvorili nové písmo z veľkých písmen gréckej abecedy – cyriliku
- literatúra tohto obdobia sa delí na prekladovú a pôvodnú
Prekladová literatúra:
- najmä bohoslužobné knihy ako napr. misál – omšová kniha, štyri evanjeliá – Nový zákon, breviár – modlitebná kniha pre kňazov, žaltár – zbierka žalmov / to sú najmä Konštantínove preklady
- Metod preložil Starý zákon a Zakon sudnyj ljudem / Súdny zákonník pre svetských ľudí – byzantský zákonník – tzv. Ekloga